Predvolebné debaty nesledujem. Nepotrebuje ich na to, aby som si urobil jasno v otázke, koho v sobotu voliť. Chtiac - nechtiac sa ale človek dostane do situácie, keď sa nemôže vyhnúť diskusii o Kiskovi a Ficovi. Nemám tie rozhovory rád najmä v rodine, pretože niekedy dokážu otráviť pokojnú atmosféru pri rodinnom kozube. A príjemné teplo v momente strieda chlad. Alebo je to iba závan slovenskej reality?
„Hádam nebudeme voliť Kisku! Ten pre nás predsa ešte nič dobré nespravil," dostalo sa mi rýchlej odpovede na otázku možného prezidentského víťaza. Moji dôchodcovia to myslia vážne. Sú presvedčení, že Róbert Fico bude najlepším prezidentom, veď o iných kandidátoch, v posledných dvoch týždňoch kandidátovi, nič dobré ešte nepočuli.
A kým pred dvoma týždňami voľby ignorovali, teraz si svoj hlas nenechajú prepadnúť.
Tá oddanosť ma šokuje. Kedysi boli rovnako oddaní Mečiarovi, teraz je tu Fico a ktovie, kto príde po ňom. Pretože on určite zasa niekto príde.
Fico mal skvelého učiteľa, no bol zároveň pozorným žiakom. Vzal si iba to, čo potreboval, neopakoval jeho chyby.
Chlad zaplnil miestnosť a mňa svrbí jazyk. Pýtam sa, čo premiér svojim oddaným také dal, keď mu dávajú prednosť pred Kiskom a dostávam rýchlu odpoveď: „Predsa peniaze na konci roku!"
A v sobotu sa premiérovi za vianočný príspevok odvďačia svojim hlasom. Tak ako sa na slušných ľudí patrí.