Milan Suja
Archeologický sen a realita
Srdce sa mi rozbúchalo o niečo rýchlejšie. Som predsa na archeologickom nálezisku, detský sen stať sa archeológom kdesi v kútiku srdca v tej chvíli ožil.
Srdce sa mi rozbúchalo o niečo rýchlejšie. Som predsa na archeologickom nálezisku, detský sen stať sa archeológom kdesi v kútiku srdca v tej chvíli ožil.
Je štvrť na sedem ráno a cesta medzi Detvou a Zvolenom sa slušne zapĺňa. Niektorí majú namierené do Banskej Bystrice, iní končia vo Zvolene, no je medzi nami aj veľa pretekárov čo chcú asi stihnúť raňajky v Bratislave. Aspoň to tak vyzerá podľa štýlu ich jazdy.
Volám sa Dasty a žalujem tento štát. Za bolesť, za stres, za ten kus kovu, ktorý v tele nosím. Môj svet je dvor v dedine na Podpoľaní. Niekedy s lepším, inokedy s horším výhľadom na okolie.
Protesty proti ťažbe zlata v Detve ľudí spojili. Podpísali petíciu, zúčastnili sa protestného pochodu a zdalo sa, že firma EMED, ktorá sa snaží dostať detvianske zlato spod Bieleho vrchu sa zbalí a odíde. Omyl! Novinári v širokom okolí dostali cez Slovenský syndikát novinárov pozvanie na pracovné raňajky s manažérmi firmy EMED.
Je sobota a lesy v okolí Látok sú preplnené hubármi. Niektorí si len tak popiskujú, ďalší pískajú na píšťalkách akoby dávali niekomu dôležité signály. Kto nevie pískať a nemá ani píšťalku, ten sa hlasno zhovára s hubárom vzdialeným desiatky metrov. Je z toho poriadny cirkus. Ak niekoho nezaujíma hubárčenie a chce si prechádzku v krásnej a tichej prírode skutočne vychutnať, je určite sklamaný.
Dnes som bol hrdý na svoj kraj a na ľudí žijúcich v ňom. S detvianskymi odborármi som si pešo prešiel cestu od strojární až do starej Detvy. Možno aj na hodinu presne sa desať rokov po prvom protestnom pochode z fabriky do mesta vybrali odborári dvoch strojárskych firiem na novú „prechádzku". Pritom zablokovali cestu, čo určite nepotešilo vodičov ponáhľajúcich sa užiť si predĺžený veľkonočný víkend.
Nečakal som nával, no ani taký slabý záujem. Malá zasadačka v detvianskom Kultúrnom centre A. Sládkoviča by kapacitou normálne nemala stačiť. No stačila. Bola dokonca zbytočne veľká. Je piatok podvečer a každý sa asi radšej ponáhľa z práce domov ako na besedu s cestovateľom. (Michal Knitl dnes v Detve predstavil svoju knihu Na juhoamerickej vlne.) Pomyslím si, že možno ani ja by som sem nemeral cestu, keby som nechcel urobiť s autorom rozhovor.
Snívame o výhre v lotérii, láka nás možnosť blahobytu, ktorý nám môže zaručiť iba dostatok financií na našom účte. Sny jednotlivcov sa podobajú, no rovnaké je to so spoločnosťou. A čím je pre jedného človeka výhra, pre celé mesto to môže byť ropný vrt alebo zlatá baňa. Práve takýto sen akoby začala snívať Detva.
Hriňová, časť Zánemecká. Kraj, kde sa človek vždy cíti ako na dovolenke. Spojenie medzi Hriňovou a Detvou. Noviny tam vozím týždeň čo týždeň. Do malej predajne, v ktorej ešte predavačka môže zákazníka osloviť menom. Aj každé vydanie našich novín tam má svojho čitateľa.